Collaboration project w/Berry

Viem, som strašná. Ale priznajme si to, keď sú články nútené, sú strašne suché a také... prehnane zdvorilé. Mám málo času, ale najlepšie sa píše pod tlakom - staré porekadlo hovorí, že na matike si spomeniete, ako sa to počíta 5 min. pred zvonením - pretože ideme na návštevu. Niežeby som nemala rada návštevy, ale vonku je tak krásne - hej viem že je zamračené a vyzerá to, akoby sa stmievalo na noc - a ja mám úžasnú knihu Let it snow.

Október sa nám prekoprcol do novembra a ja mám pocit, že o chvíľu sú tu Vianoce. Tiež aj s otravnými reklamami, kde neustále spieva akú ju má veľkú ako mu strašne chce dať telku. Neurobila som ani monthly favs minulý mesiac.

Mali sme Eurocup, ktorý bol fakt mega. Najlepší boli porotcovia, ktorí si chodili každú chvíľu požičiavať dáždnik, aby mohli ísť fajčiť. Ešte sme ich len zbadali, ako sa predierajú davom a hneď sme vyťahovali dáždniky a neskôr aj zapaľovač. Potom sme sa samozrejme bláznili na krátkom koncerte Heleniných očí a išlo sa... do baru. :D
To ale bolo dávno - mimochodom, opäť som nastúpila do ZUŠ-ky na dramatický - a v štvrtok som bola s Berry fotiť na náš collaboration project.Fotili sme na Solivare, kde sme sa dovalili ako veľká voda, so statívom, foťákom, termoskami a sušienkami. Ovce len pozerali že : what the hell?

Berry vidí ovce! :D

Najlepšie bolo, keď Berry zahlásila 2 okoloidúcim že "čo pozeráte, ešte ste nevideli ovce?". Nemyslím že ju počuli, ale ja, ktorá som mala držať pózu som vybuchla do smiechu.
A tak si veselo fotíme, prišiel riaditeľ tejto úžasnej pamiatky - sarcasm - a poprial nám tiež niečo v zmysle, aby sa fotky vydarili.

Fotíme ďalej, úspešne nám mrznú zadky, stmieva sa... Dokonca aj ovce išli domov z paše. A zrazu... muži zákona.

Prišli po ceste, odparkovali auto a... nič. Sedeli v aute. Asi pol hodinu sme kľudne ďalej fotili, veď čo, normálka. bežná obchôdzka. Keď už bola úplná tma, že som nevidela na Berry, vystúpili z auta a pobrali sa k nám.
Miss Witted*panika*: Berry, čo budeme robiť? *samozrejme, drží pózu*
Berry: kľud *má sušienku* určite nedjú k nám.
*muži zákona sa približujú*
Berry: okej možno idú k nám.
Miss Witted *panika* : rozprávaš ty!
V tomto momente boli pár metrov od nás. Napokon sa dovalili, posvietili OBROVSKOU baterkou na naše veci *moja podkolienka pateticky hodená v tráve pri policajtových nohách*
Muži zákona: Dobrý... Máte piknik? *moje myšlienky : áno ty idiot. Je asi 5 stupňov nad nulou, ale máme piknik.*
Berry&Miss Witted: Nie, fotíme, pre školu... (typická výhovorka, ktorá vznikla pri kúpe statívu)
Miss Witted sa dokonca chystala pokračovať a  vysypať odbor, mala som nachystanú aj triedu a učiteľku predmetu, ale muž zákona č. 1 mi drsne skočil do reči a zahlásil "opatrne s plameňmi. - mali sme zapálenú čajovú sviečku v lampáši - "táto pamiatka je veľmi stará a riaditeľ by nebol nadšený keby sa tomu niečo stalo."
inteligentná Miss Witted POTĽAPKALA drevo a závoru, doslova pohladkala budovu a zahlásila: my vieme veď... to je... naša pamiatka...
Doslova som počula facepalm Berry a jej vzdych typu "s-týmto-sa-ja-kamarátim". Vtedy sa pobrali ďalej, zaželali nám príjemný umelecký zážitok, sadli do auta a odfrčali. Pobúrená Berry - KTO ICH NA NÁS ZAVOLAL?! - fotila ďalej a rozčuľovala sa. Napokon, keď uznala, že zápal pľúc za to nestojí, sme sa pobalili a išli do neďalekej reštaurácie/baru/kaviarne/bowlingu a všetko spolu, objednali si mochacino (ako sa to dopekla píše) a karamelové latté a.. pizza? Pizza!

Príjemný umelecký zážitok. Impressed Miss Witted.
Včera... nie, predvčerom, som zase bola v meste s ľudmi z dramatického. Mali sme dôjsť v maskách. Teda, väčšina si urobila mejkap, ale ja som samozrejme nepochopila, že sa to týka strašidelnosti, vybrala som sa teda za steampunkovú červenú čiapočku. 
Na miesto určenia do mesta ma odviezli naši, keďže išli na návštevu, nemusela som sa teda trepaať MHD takto:

I´m not scared of big bad wolf.

Keď som sa však vracala, v meste boli všetky oči na mne. A keď som nastúpila do autobusu, všetko na chvíľu stíchlo a uprelo svoje oči na mňa. Chlapec, stojaci vedľa len každú chvíľu kútikom oka pozeral že "what-the-hell-and-why?" Napokon mi zavolala spolužiačka, vraj kde som, prehodila som že "v autobuse ako červená čiapočka, mala by si vidieť, ako sa pozerá ten vedľa mňa". Sčervenel a už sa ani nepozrel.
Druhá vec čo bola v autobuse: veľa. Veľa. Mladých ľudí. Všetci totiž išli do Športu - tak sa volá tá reštaurácia,/bar/kaviareň/bowling - na stužkovú jednej triede z Podnikania.
Tak som sa pekne odviezla na konečnú, vyšliapala domov, prezliekla sa, začala si čítať a písať s Berry.
Vtedy mi zavolala druhá spolužiačka vraj: Okamžite poď do športu! Nediskutujem! Chvíľku sme ešte diskutovali, potom som privolila a išla dole. Pánafera.
Stretli sme aj jedného chlapca z našej školy, a vraj: kam idete potom?
My: domov! A vy?
Teda že do mesta, v jednom klube je halloweenska party. Pozerám: a kde máš kostým? Akoby čakal len na to, rozipsoval si bundu a voilá rondón! Je to ten kuchársky oblečok dvojradový, v ktorom varíme. Vybuchli sme do smiechu, mal aj čiapku a zásteru. Bolo to na nezaplatenie.
Vrátila som sa o jednej, spolu s chlapcom z dramatického, ktorý si potreboval nabiť mobil, zavolať taxík domov. Potácali sme sa cez blato - nikdy viac - išli na cintorín - tiež nikdy viac, jeden z kahancov spadol, viete si predstaviť, keď utekáme z cintorína - ukázal mi súhvezdia - absolútne si nepamätám, čo je kde, ale zhodli sme sa na Orionovom páse, tiché rehoty vo verande, napokon sme išli čakať taxík pred cintorín.Zakývala som mu a išla domov.

Boli to prázdniny ako sa patrí, hoci boli len 2 dni. Of course že najlepší deň bol s Berry - :D - a ja už musím ísť, viete, nadrbať trochu mejkapu na gebuľu a ísť preč. Momentálne s cítim veľmi dobre, chýba mi písanie článkov, ale keď nemám žiadnu idea... :D Snáď sa chápeme.