Možno viete, že som sa na začiatku školského roka bojovala s tým, kde mám dať vzdelávací poukaz (barmanský vs. someliérsky). Napokon zvíťazil someliérsky, reku (to je od našej slovenskej devy Berry) veď barmanský si môžem urobiť kurz.
Someliérsky krúžok... Čo by som vám o tom povedala. Nie je nás tam veľa, ale páči sa mi to. Väčšinou sa rozprávame, dozvedáme sa o nových odrodách, vínach (kto by to povedal, že) alebo nedávno nám doniesol rôzne jablká a mali sme mu povedať, čo v nich cítime. Ja napríklad banán a čierne korenie. Napokon nám odhalil, že dané jablko bolo týždeň pri banáne a teda nasiaklo jeho vôňu a podobne.
Kamarátka mi povedala, že v sobotu sa ide do Tokaja. Či sa teda neprihlásime. Zašli sme za profkou, ktorá vedie Poznávací krúžok a napísali sme sa ako záloha, lebo už neboli voľné miesta, čo ma trochu sklamalo. Ale v piatok nás stopla, vraj sa uvoľnili práve 2 miesta - čiže pre mňa a pre kamarátku - a máme jej dať 10 eur ak chceme ísť. Okamžite sme zaplatili. Odchod bol o pol ôsmej v sobotu - teda dnes.
O pol siedmej som sa horko-ťažko vyteperila z postele. Zdesila som sa pri pohľade na seba, obliekla sa, pripravila si desiatu a niečo pod zub. Veď predsa, s prázdnym žalúdkom sa nepije nedegustuje a dostavila som sa na miesto určenia. Kamarátka tam už bola. Hovorí mi: "Kamarát (nechcem zverejňovať mená) mi písal o pol tretej ráno, aby som ho zobudila o pol siedmej, ale ja som tú správu videla až ráno o trištvrte na sedem, tak som mu nevolala." Zhodli sme sa, že už budú dávno hore. :D Omyl. Asi za päť pol sa dovalili na taxíku ako veľká voda. Obviňujúco pozreli na kamarátku že, "prečo si nás nezobudila". Vysvitlo, že mali ešte aj 4 budíky. Ani na jeden sa nezobudili. Napokon sme mali meškanie, pretože niektorí jedinci sa dostavili ešte neskoršie. Cesta v autobuse bola veselá - asi až veľmi - kamaráti donútili kamarátku, aby sa im ospravedlnila za to, že ich nezobudila, vyjedli nás a odvalili sa dozadu k povoľným áčkarkam. Ja a kamarátka sme boli jediné druháčky z déčky. Zvyšok boli tretiaci (1 kamarát), štvrtáci (naši 2 kamaráti) a piataci ( 1 náš kamarát). Počasie bolo... úchvatné. Keď sme prechádzali cez tie šíre polia... Len som zízala von oknom. Páni.
Napokon sme dorazili k prvému cieľu našej cesty a to - Malá Tŕňa. Tam sme mali naplánovanú aj degustáciu vín. Prišla Majsterka pivnice či čo - pardon, nepamätám si to presne - niečo málo nám povedala o odrodách - v Tokaji sa pestujú len 3 a to Furmint, Lipovina, Muškát žltý a nedávno schválili štvrtú "Zeta", čo sme však vedeli zo someliérskeho. Vtedy však už odomkýnala pivnicu a my sme sa nahrnuli dovnútra.
Chodby rozliehajúce sa 2 kilometre. V každej chodbe sudy. Sudy. A opäť sudy. Chytal ma akýsi klaustrofobický pocit, tak ma kamarátka chytila za ruku a nakázala, aby som sa pozerala do zeme a nie na steny príliš blízko pri sebe. Chodby som príliš vyfotiť nestihla, každý išiel za tou Majsterkou, ktorá nás zaviedla do miestnosti s dlhými lavicami a stolmi, na ktorých boli sviečky, ktoré boli takmer jediným zdrojom svetla, mimo pár rozmiestnených neónov. Tak sme si sadli a dozvedeli sa o víne, ktoré sme mali degustovať.
Degustácia - je ochutnávanie vína. Má 5 častí. Asi sa začudujete, že "čo, 5? Veď nie je to iba.. zrak, čuch, chuť?" Omyl. Ako prvé - hmat. Dotknete sa chladnej stopky pohára. Vždy chytáme iba za stopku, pretože víno sa potom buď ohrieva alebo zachytáme pohár čo znemožňuje vizuálnu potechu a odráža sa na druhom kroku.
Degustácia - je ochutnávanie vína. Má 5 častí. Asi sa začudujete, že "čo, 5? Veď nie je to iba.. zrak, čuch, chuť?" Omyl. Ako prvé - hmat. Dotknete sa chladnej stopky pohára. Vždy chytáme iba za stopku, pretože víno sa potom buď ohrieva alebo zachytáme pohár čo znemožňuje vizuálnu potechu a odráža sa na druhom kroku.
Sluch. Skúste si vziať 2 poháre. Na stopke. Choďte. Počkám. No, šup šup. Už ste späť? Výborne.
Teraz ich chyťte za kalich pohára, nie za stopku. Jemne nimi ťuknite o seba. Ako keby ste si pripíjali. A počúvajte. Hnusný zvuk čo? A teraz to skúste za stopku. A jemne ťuknite... Krása, však? Čistý, priam krištáľový zvuk.
Zrak. Už sa blížime, pozor, pozor. Zvyčajne sa pohár jemne nakloní a oproti svetlu sviečky sa vychutnajú tóny vína.
Čuch! Pohárom jemne zakrúžime, nie kŕčovito, nechceme predsa polámať stopku. Ja viem že sa tešíte na to víno ale... kľud :D Vychutnáme vôňu.
Teraz ich chyťte za kalich pohára, nie za stopku. Jemne nimi ťuknite o seba. Ako keby ste si pripíjali. A počúvajte. Hnusný zvuk čo? A teraz to skúste za stopku. A jemne ťuknite... Krása, však? Čistý, priam krištáľový zvuk.
Zrak. Už sa blížime, pozor, pozor. Zvyčajne sa pohár jemne nakloní a oproti svetlu sviečky sa vychutnajú tóny vína.
Čuch! Pohárom jemne zakrúžime, nie kŕčovito, nechceme predsa polámať stopku. Ja viem že sa tešíte na to víno ale... kľud :D Vychutnáme vôňu.
A napokon... Chuť. Trošku vína vezmeme na jazyk, poprevaľujeme, dokonca môžeme jemne zahryznúť. A čo cítime? To je na vás. Každý ma individuálne chute však. Niekomu sú výraznejšie tie černice, inému zase jablkové tóny...
Ako prvé sme ochutnávali Tokajské samorodné suché. Podľa informácií má byť z hrozna tokajských odrôd, ak nie sú priaznivé podmienky na hromadnú tvorbu cibéb. Tokajské samorodné suché sa vyrába v ročníkoch nepriaznivých na tvorbu cibéb, alebo z hrozna, z ktorého strapcov boli vopred povyberané cibéby na výrobu tokajských výberových vín. Hrozno musí mať cukornatosť najmenej 21° NM. Vyrobené víno má obsah zvyškového prírodného cukru do 10g/l.
Tokajské samorodné suché je špecifické víno, ktorého jedinečný charakter vynikne najlepšie priamo v tokajskej pivnici. Jemne podchladené vynikajúco poslúži aj ako aperitív. V mladých, troj až šesťročných samorodných vínach sú dominantné tóny prezretých jabĺk, hrušiek a orechov. Vo vínach starších ročníkov sa objavujú tóny kávy a sušených sliviek. Samorodné suché obsahuje menej ako 10 g/l zvyškového cukru.
Keďže suché ja veľmi nemusím, požiadala som nášho kamaráta, ktorý zhodou okolností nalieval aj s ďalšími našimi kamarátmi, aby mi dal len trochu. "Čo? Ešte?" zasmial sa a doprial mi polovicu pohára. Len som sa udrela po čele a obávala sa, aké bude. No bolo... vynikajúce. Síce trpké, no naozaj som tam cítila hrušky.
Ako ďalšie sme mali Tokajské samorodné sladké. Je sladší brat samorodného suchého. Vyrába sa v rokoch, keď sa vytvorilo menej cibéb a hrozno dosiahlo vysokú cukornatosť. Vo výnimočných rokoch sa kvalita približuje k tokajským výberom. Mladé samorodné sladké charakterizuje kvetnatá sladkosť, staršie vína chutia po mede a prezretom ovocí. Skvele doplnia chuť hydinových paštét a zrelých syrov. Obsahujú viac ako 10 g/l zvyškového cukru.
Čiže je z hrozna, ktoré sa urodilo v rokoch, kedy síce cibéby boli, no nie natoľko, aby sa ich oplatilo zbierať.
To mi už chutilo viac. Cítila som tam prezreté jablká a užívala si to.
Potom prišiel môj favorit. Tokajský výber 4 putňový. Škála chutí je oveľa širšia a bohatšia. U tohto vína sa už prejavujú aj arómy sušených ananásov, hrozienok … Víno, ktoré pohladí dušu aj najnáročnejších konzumentov. Vychutnávajte ho spolu s plesnivými syrmi, kozím syrom alebo husacou pečeňou. Obsahuje minimálne 90 g/l zvyškového cukru.
Cítila som tam niečo ako lúčne kvety a ananás. Od kamaráta som si popýtala, aby mi nalial trošku viac.
A napokon, Tokajský výber 5 putňový. Údajne skutočný kráľ medzi tokajskými vínami, v chuti nádherne medový až karamelový, po ochutnaní máte plné ústa sušených ovocí, najmä hrozienok. Vynikajúco sa hodí k husacej pečeni, štrudliam a slaným syrom. Výnimočné víno, ktoré by sa malo popíjať pri výnimočných príležitostiach. Obsahuje minimálne 120 g/l zvyškového cukru.
Bolo ohromne sladké, chutilo ako púpavový med. Úplne! No bolo na mňa príliš sladké, tak som si len trošku usrkla, a dala ho dievčine, ktorá sedela naproti.
Vyšli sme z pivníc a vtedy to prišlo. Keďže dole bolo chladno, nemali sme pocit, že víno nám udrelo... Ale na tom priamom slniečku nám bolo veselo teda :D
Ja som si z Malej Tŕne odviezla Tokajský výber 4 putňový. Teším sa na nejakú veeeľmi špeciálnu príležitosť.
Ja som si z Malej Tŕne odviezla Tokajský výber 4 putňový. Teším sa na nejakú veeeľmi špeciálnu príležitosť.
Ešte by som rada vysvetlila, čo to tie cibéby vlastne sú.
Cibéba je bobuľa hrozna, ktorá prirodzene dozrela na vínnej réve, a ktorú obrali v pozdnom novembri. Je na nej teda taká pleseň, ktorá ju vysušila a ostalo len čisté hrozienko. Cibéby sa musia oberať ručne. Prezerať každý jeden strapec hrozna a vyberať malé zošúverené hrozienka. Nešťastná robota.
A čo sú to tie putne?
Putňa je drevená nádoba, do ktorej sa oberajú cibéby. Do jednej putne sa zmestí 22 až 25 kilogramov cibéb.Za jednu smenu sa vraj oberie okolo 8 kg cibéb, ak je dobrá sezóna. Viete si predstaviť, čo to musí byť?
Potom sme sa presunuli na súkromné vinice, kde nám taký pánko povedal o zaštepovaní a očkovaní hrozna. Pýtali sme sa ho na cibéby, úrodu a samozrejme - môžeme si odtrhnúť hrozno? (Nemohli sme, pretože to bola súkromná vinica)
Ďalej sme sa išli pozrieť, ako sa vyrába burčiak, kde sme si štedro nalievali do plastových pohárikov. Musím povedať, že som sa cítila veľmi nesvoja, ako nejaký čučar. Ako som si však všimla, každý len znechutene ohrnul nosom po prvých pár hltoch. A išli sme ďalej...
Ďalšou zastávkou bolo múzeum čohosi v Trebišove. Tam sme sa skôr sústredili na vécka, ako na exponáty z neviem koľkého storočia. Uťahovali sme si z kostry za sklom a smiali sa.
A potom sme mali osobné voľno. Každý utekal do najbližšej pizzerky. Ja s kamarátkou a kamarátom sme si dali kurací šalát, ktorý bol napokon 470 g!! Svoj som skoro zjedla, kamarátka sa v tom trošku povŕtala a... no kamarát, typický chlap :D Najlepšie však bolo, keď nám doniesli present, čiže nejaké malinké predjedlo napríklad. Bagety nakrájané na kolieska s paradajkovým čímsi. Netušili sme, že to je pre nás, pretože sme nič také nečakali. Odmietli sme sa toho dotknúť :D
Nastúpili sme do autobusu a väčšina zaspala. Bola som šokovaná, pretože som sa necítila na spánok. S kamarátkou sme neustále žartovali o tom akoby sme "ešči daco vypiľi". (Východ 4 ever) Akosi sme sa poskladali, aby sme mali pohodlie čiže ja som mala nohy na okne a hlavu v jej lone, a ona mala nohy pod druhým sedadlom a pozerala na mňa. Keď sme mali vystupovať, bola som donútená doslova urobiť sklápačku, aby sme sa vyšprajcli. A už som bola doma...
Love ya all.
Ako čítam tento článok, príde mi strašne ľúto, že som už dlhú dobu nebola niekde na výlete. Stále len sedím nad knihami. :( :D
OdpovedaťOdstrániťAle strašne ma dostáva tá slovenská deva, vždy sa nad tým pomenovaním váľam od smiechu na zemi. :D
Nedávno som rozmýšľala nad vínami a takýmito ochutnávkami, neviem, čo ma to napadlo a prečo som vlastne nad tým premýšľala, ale tento článok mi prišiel rovno do rany! A fakt ti závidím. Takto zadarmo si poochutnávať takéto skvostné vína (ja sa do toho nevyznám, ale Tokaj je vraj jedno z najlepších vín, tak hádam si to nemyslím zle a zle som nezaregistrovala :D). Si mi mohla niečo uliať do nejakej plastovej fľaše a poslať mi to!! :D
OdpovedaťOdstrániťInak som nesmierne rada, že si pridala článok, lebo už som fakt nemala čo robiť. Ja totižto vždy obieham stále tie isté blogy, kedysi ich bolo okolo sedem, teraz sú len dva či tri. Ja viem, som hrozná, mala by som si viac všímať aj ostatné blogy, ale akosi na to nemám náladu. Pred troma týždňami som sa zmohla na to, že som si nejaké blogy našla, prečítala a okomentovala a z toho množstva sa mi vrátil až jeden komentár, tak som sa nakoniec na to vybodla, lebo aj tie skvelé blogy čo som objavila som stratila a v histórii prehliadača sa mi ich akosi nepodarilo nájsť! :D
Fakt si neviem živo predstaviť akoby to stretnutie blogerov vyzeralo! :DDD
Áno, súhlasím, SNčko je Halloween samo o sebe, to úplne stačí :D
Sychravé počasie a búrky sú top, nezáleží na tom, v ktorom ročnom období sú. Búrky sú proste úžasné! :)
(kacenka197.blog.cz)
Úžasný článok, už skôr som rozmýšľal nad tým, že ako sa to víno vlastne degustuje, lebo som niekde čítal, že sa pri tom využíva viacero zmyslov a ty si to tu tak krásne vysvetlila. Vďaka. A určite to muselo byť zaujímavé takto degustovať rôzne odrody -:)
OdpovedaťOdstrániť